S  T  R  A  CH

 Bojím sa dní, keď sa moja maminka hnevá. Ja viem, môžem si za to sama. Pred tromi dňami som prišla domov zo školy, ako každý iný deň. Ibaže som doniesla správu, že má byť rodičovské združenie. Sľubovala som, že sa budem dobre učiť...Snažila som sa zo všetkých síl, ale márne. Mám príšerné známky. A teraz trpím, sedím na posteli a čakám , kedy príde mamka domov. Predstavujem si, že príde a povie mi: „Som na teba hrdá.“ no ja viem...

Pravda je iná...Otvorili sa dvere, a začula som krik. Vraj som „malá neschopná feťáčka,“ čo nevie ako sa má správať. “To čo máš za známky? Sľubovala si mi, že si ich opravíš. Ty nie si moja dcéra!“ Zdvihla ruku a udrela ma . A ja sa pýtam sama seba, či mi stojí za to, neučiť sa.

Do očí mi vbehli slzy. No mamku som nepresvedčila. Udrela ma opäť, a mne sa spravila modrina. Nemôžem ísť von celé 3 mesiace. Nechcela som jej spôsobiť toľké  trápenie. Bolí ma srdce, a zomieram strachom, že ma môj milý opustí. Za tri mesiace, čo ja preplačem si môže nájsť lepšie dievča. A preto ma srdce bolí čoraz viac. Nielen, že trápim sama seba, ale mamina sa trápi viac. Záleží jej na mne....a ja som sklamala jej dôveru. A Michal? Ten mi volá s plačom.... bojím sa toho, že mi raz zazvoní telefón, a povie mi PREPÁČ. Pokazila som si celé prázdniny.  A preto nech sa na mňa nikto nehnevá, keď urobím hlúposť. Za žiaľ pre priateľa a trápenie pre moju najdôležitejšiu osobu v živote, urobím čokoľvek, aby sa mi uľavilo. Chýba mi úsmev mojej maminy a slová: “To nič nie je.“ Chýba mi pohladenie....a namiesto toho počúvam dennodenne krik a plač. Mám strach z toho, čo ma ešte v živote čaká......ak ho dožijem.....

                              Giovana - poviedky - poézia

Home Fotogaléria Tvorba Zdravie Hudba Editorial